Meno postavy:Tenebrae
(lat. Temnota)- Spoiler:
Titul:Lord
(Samozvaný titul, ktorý ešte oficiálne nikdy nepoužil kým si ho právoplatne nezaslúži)Vek:20 rokov
Pohlavie:Muž
Rasa:Ifris
Výzor:Tenebrae sa môže pýšiť vysokou postavou, ktorá sa zvýrazni až v momente keď začne vzpriamene chodiť. Aj napriek podmienkam v ktorých sa narodil a žil chodí neustále oblečený v čiernom, koženom, plášti pričom tvár mu zakrýva kapucňa. Spod nej vykukuje čierna ofina jeho dlhších vlasov spod ktorých presvitajú žiarivo modré oči na vyblednutej pokožke. Konce rúk zdobia rukavice, ukrývajúce dlhé prsty, ktoré iba málokedy skladá dole. Čo sa oblečenia týka, tak to sa nemení. Strašne veľmi si na svojom plášti a rukaviciach zakladá. No predsa len keď na moment skloní kapucňu je na pravej strane krku vidieť podlhovastú jazvu ku ktorej sa viaže jedna z mnohých historiek.
Miesto pôvodu:Usiana
Miesto pôsobenia:Usiana
Organizácia:-
Vybavenie:Dlhý jedenapolručný meč (oceľ)
Kniha
Vak
Šatstvo
Zameranie:Tenebraeho špecializáciou je boj zblízka, hlavne s pomocou meča. Aj napriek svojej výške vie dostatočne reagovať a spoľahnúť sa na svoje inštinkty a reflexy. Vďaka životu na okraji púšte je zvyknutý prežiť aj s málom a dokáže zniesť tvrdšie podmienky, než by bolo bežné po obmedzený čas. Naučil sa “byť tieňom“ obete, ktorú vždy stopoval zvládol využiť prostredie vo svoj prospech. Je vcelku veľmi všímavý a hlavne na detaily. Zväčša sú to však nepodstatné okolnosti. Tvrdý, osamelý život ho naučil ako sa o seba postarať bez pomoci ostatných, avšak odtiaľ potiaľ.
Druh MágieMágia duše
Znamenie:Vzplanutie
Vzplanutí, známé také prostě jako magie ohně, je znamení využívající energii duše pro vytvoření tepla nebo ohně. Tahle magie dost závisí také na uživateli, plameny mohou mít různé vlastnosti podle uživatelových, mohou být ničivé pod vztekem uživatelem nebo pomalu spalující jako nenávist uživatele ale také příjemně hřejivé u uživatele plného přátelství a lásky. Plameny mohou být nespoutané a divoké, ale také mohou mít jistou formu a tvar. Jsou uživatelé jenž si tělo obalují ohněm, druzí ho vrhají v podobě ohnivých koulích a další co zapalují věci na dálku. Tato magie má plno variant a závisí jen na uživateli, jakou bude používat. Ale i když je uživatel odolný vůči vlastnímu ohni, vůči nepřátelskému to tak není.História:,, Aký je to asi pocit byť niekým výnimočným? Aké to môže byť hrdo kráčať ako Valkýr ulicami Lylianu s hlavou vztýčenou s pocitom, že vám v žilách koluje krv šľachticov? Čo mohlo viesť osud k tomu aby rozdelilo takúto moc len na základe toho, kde sa narodíme? Je možné sa mu vzoprieť rovno ako sa postaviť Bohom?“
,, Ani na jednu z otázok Vám zodpovedať s čistým svedomím žiaľ nedokážem a mojou najväčšou obavou je, že ani nikdy nebudem môcť. Narodil som sa totiž na okraji mesta Basrak na prelome, kde končili hradby a začínala púšť. Takže som nikdy necítil aké to je byť oslavovaným a rešpektovaným, ba ani len povšimnutým. Nebol som tým, kto sa mohol vyhrievať v teplom svetle slnečných lúčov nosený na chválitebných slovách. Ukrýval som sa v tieni a temnote ostatných, ticho sledujúc okolitý svet. Tento zvyk mi ostal až dodnes, kedy sa svojmu okoliu poctivo a úspešne vyhýbam, ako to len ide.
Avšak za svoj život viniť rodičom nemôžem. Boli to prostí ľudia, ktorí robili všetko preto aby prežili. Pracovali, dodržiavali zákony a uctievali Bohov. Keď som prišiel na svet ja, bol som ich najväčším a jediným šťastím. Vychovávali ma vrúcne a kŕmili láskou, ako to len bolo možné. Hoc sme toho nemali veľa cenil som si aj toho málo čo som od nich dostal. Najväčším darom pre mňa bol vždy deň mojich narodenín. Vtedy sme ako celá rodina odišli do Lylian City a dívali sme sa na ľudí ako si žijú bezstarostným životom, pozorovali legendy z rozprávok ako v zlatej zbroji pochodujú ulicami. Nedokázal som pochopiť čím sa od nich líšime a prečo nemôžeme mať to, čo majú oni. Bol som ešte príliš malý na to aby som pochopil, že osud niekomu do vienka daroval viac šťastia než ostatným. Lenže nebol čas nad tým premýšľať. Mojou existenciou som rodine pridal jeden hladný krk navyše, preto som spoločne s otcom začal chodiť na lov zveriny. Streľba mi nikdy nešla a preto som bol pre otca skôr príťažou než posilou. Horúce počasie mi navyše tiež nebolo po chuti a žiariace slnko na oblohe ma dráždilo. A moju myseľ to trápilo, tak veľmi, že keď v noci všetkých uspal duch snov ja som sa naopak vybral do púšte. Zobral som si len šaty navyše aby som neumrzol a malý nôž. Pripravený hájiť dobro rodiny som chcel pre nás niečo nájsť. Púšť bola v noci úplne iná, ale moje inštinkty o ktorých som netušil ma viedli po tých najmenších stopách. Kým som nezbadal neznáme zviera ležiace a oddychujúc v piesku. Rozhodol som sa preto konať a pomaly k nemu kráčal. Avšak stačil jediný pohyb a svojou nešikovnosťou, sa mi podarilo zviera poľahky prebudiť.
Moje srdce sa takmer na moment zastavilo. Myseľ prestala vnímať a moje svaly ma počúvať. Počul som tlkot najmocnejšieho svalu v tele až kdesi v hrdle. Ba zneli ako zvuky bubnov a mňa oblial smrteľný pot. Sledoval som pohľad zvieraťa smerujúci ku mne a vedel som, že sa díva priamo na mňa. Lenže jeho pohľad bol rozostrený a hlavou otáčal do strán. Vtedy mi to došlo, že zviera je očividne starobou poznačené slepotou a preto sa orientujem inými zmyslami. Urobil som váhavý, zato opatrný krok. A za ním ďalší a ďalší. Cítil som sa ako Boh keď som mohol kráčať nikým nevidený a pozorovať takmer bezbranné zviera očakávajúce svojho nepriateľa. Keďže som poznal slabinu svojho oponenta nebol tak ťažké využiť ju vo svoj prospech a už o pár hodín som domov priniesol svoj prvý úlovok.
Po hodine výčitiek a plaču sa mi dostalo aj pochvaly za svoje hrdinstvo.
Od toho dňa... deň po dni, mesiac po mesiaci a rok čo rok som sa zdokonaľoval. Vyhýbal som sa denným výletom a naučil som sa skryť na miesto, kde by to nik nečakal. Do „tieňa“ svojej obete. Využíval som svoje inštinkty a detaily preto aby som objavil nepriateľa. Za tie roky som zosilnel, vyrástol, zmužnel a naučil sa zachádzať s mečom. Preto uloviť zver som dokázal aj samostatne.
Na svoje osemnáste narodeniny, keď sme si urobili výlet do Lylian City som objavil opustenú a zaprášenú knihu. Jej čítaním som strávil všetok svoj voľný čas. Hltal som slová a bral si ich ako svoje vlastné. Keď sa tak spätne ohliadnem, to kým dnes som, zato vďačím len slovám z tej knihy. Slová, ktoré ma postupne zbavovali radosti, lásky a šťastia. Vety, ktoré premenili môj úsmev na ľahostajnosť. Strany, ktoré ma prinútili pochybovať. Kniha, ktorá mi ukázala mená ako Raal'gh a Durum, ktorým som svoju myseľ zasvätil. Teraz som vedel, že na svoj život nezanevriem a vytrhnem sa z kolobehu osudu, aby som dokázal svetu, že hoc nemám krv šľachtica... no titul si zaslúžim. Rodičia však moje nadšenie nezdieľali, nedokázali pochopiť súvislosti, ktoré som nahádzal v tých slovách ja. Nedostalo sa mi pochopenia lež výčitiek a obáv. Oprávnených obáv pretože z veselého chlapca s úsmevom na perách sa stal utiahnutý, bezcitný tvor. Z hnevu som odišiel z domu na lov skôr. Keď som sa však domov vrátil, zbadal som nad posteľou rodičov neznámeho muža. Čas akoby sa v tom momente zastavil. Videl som dych spiacich rodičov ako sa víri vo vzduchu a tlkot ich sŕdc vyspevujúcich ladný rytmus. Lenže okolo ich hrdiel sa obtáčali zbrane, ktoré neznámy držal v rukách pripravený ich obrať o to najcennejšie čo mali... o život.
Hoc som už v tom období oplýval minimom pocitov, pocítil som príval niečoho čo som dovtedy nepoznal. Nenávisti, opovrhovaním a hlavne strachu. Prebudilo sa vo mne monštrum, ktorému stačil len krátky momente na to aby zovrel v rukách meč a krvilačne, bez kúska jediného citu sa objavil pred postavou vraha brániac svojich rodičov. Za tento trúfalý čin som zaplatil, keď po mojom krku prešla jeho zbraň a zanechala nepríjemné zranenie. Ale to nebolo ničím oproti môjmu čepeli môjho meča, ktorá prešla jeho telom, neďaleko srdca. Slová, ktoré som v ten deň vyriekol si pamätám dodnes a netuším odkiaľ som ich poznal, no boli mi ako vlastné:
,, Cítiš ako sa pomaličky zastavuje čas a chýli sa súdna hodinu. Ako ťa svaly prestávajú počúvať a posledné výkriky tvojej mysle o záchranu zostávajú bez odpovedi. Cítiš chladný dych víriaci vzduchom, ktorý hladí pokožku tváre. Poznávaš ako sa tvoje pľúca snažia nadýchnuť v snahe zachrániť sa, no cítiac, že to bude posledný čin ktorí vykonávajú. Počuješ, ako tvoje srdce divoko tlkoce a vyhráva poslednú melódiu tvojho života. Tento moment a len ten jediný sa sústredí do tvojich očí. Pre jediný okamih, ktorý žijem. Pre ten kratučký moment, keď sa ti z očí vykradne aj posledné svetlo života... pre moment nazývaný... dívanie sa smrti do očí.“Netuším kto v tú noc skrze mňa prehovoril a konal, no bál som sa vtedy priznať si, že som to bol ja a moje skutky. Potom už len som videl padajúce chabé telo k zemi a zvieral som v rukách zakrvavených meč, ktorý poznačil mňa ako vraha. Obrátil som pohľad k svojim nevinne spiacim a netušiacim rodičom. Už som nebol tým synom, ktorého tak veľmi milovali. Naše cesty, myslenie a osud boli iné. Preto som aj s telom mŕtveho ušiel. Otvoril som knihu, ktorá bola len spolovice zapísaná. Krvou toho padlého som si zapísal jeho meno, ktoré šepkal tesne predtým než umieral.
Od toho dňa sa mojím životom stala smrťou, mojím svetom temnota a mojim osudom pokoriť samotnú smrť.
Pretože ja som Lord Tenebrae, ten ktorý donúti pokľaknúť národy a ten, ktorý prinúti smrť pozrieť sa samej sebe do očí.“
Povaha:Tenebrae je utiahnutý a tichý typ človeka. Prešiel si dosť zložitými časťami života a to na ňom zanechalo stopy. Od vtedy je veľmi samotársky typ človeka a všetko rád robí osamote a po svojom. Nerozpráva sa s inými a ani ich prítomnosť nevyhľadáva. No keď však niekto s ním nadviaže kontakt, nedokáže od toho človeka upustiť oči. Už celé roky v sebe utlmuje emócie v snahe dosiahnuť rovnováhu, pretože pôsobí bezútešným a bezcitným dojmom. Avšak hlboko v sebe ukrýva démona...
Vzťahy:Snaží sa porozumieť Bohom, hoc žiadneho z nich nestretol. Na rodinu zanevrel a ďalších ľudí a ani väzby nechce vytvárať.
Sny a ciele:Získať si úcty, postavenie a rešpekt všetkých.
Vyrovnať sa Bohom a donútiť smrť pozrieť sa samej sebe do očí.
Fóbie:Z toho, že jeho život nemá žiaden zmysel.
Viera:Viera v Boha Raal'gh a Durum
