Súdna Vež

Predmet: Súdna Vež Št marec 13, 2014 8:07 am

Miesto, kde sú všetky duše mŕtvych zozbierané, aby sa postavili pred súd samotného Duruma, tam, kde čas znamená v porovnaní s Kontinentom nič, aby každý hriech ich života bol preskúmaný a spôsob cesty do raja vyjadrený. Je vysoké 10 000 schodov a je sídlom Durumovho vyvoleného.

Predmet: Re: Súdna Vež Ne marec 30, 2014 2:15 am

Tenebrae

Ocitol sa v neznámej krajine na neznámom mieste úplne sám. Obhliadal sa okolo a nevidel ani živej duši až potom si spomenul, že je vlastne mŕtvy. No v tom zbadal pred sebou obrovskú vežu a rozhodol sa, že to skúsi tam, či tam niekoho nenájde. Predsa len sa nemôže ponevierať iba tak na večné veky. Vybral sa teda k nej a zbadal obrovské množstvo schodov.
,, Toto má byť mojim pokáním? To radšej pekelné muky, ako toto."
Trvalo to hodiny, teda aspoň jemu to tak pripadalo kým dokázal vyšľapať tie tisíce a tisíce schodov. Bolo to hádam nekonečné, ale ako duch necítil únavu a tak mohol pokračovať až k obrovským dverám. Pristúpil teda k nim a zaklopal na neho, následne čakal na nejakú tú reakciu.

Predmet: Re: Súdna Vež Ut apríl 01, 2014 9:15 am

Vyvolený

Miestnosť sa vírila životom, každým okamžikom, každým aspektom toho, kým bol najnovší mŕtvy.
"CHi Chi Chi, tento vyzerá byť vážne zaujímavý... Zabitý svojou inteligenciou" veľké kladivo z kostí, ktoré zvieral vo svojich rukách, trikrát zabuchlo o stôl pri ktorom sedel.
Zadíval sa na hosťa, s ktorým trávil okamih v živote mravca.
"Teba si už pamätám z vízii iných. Bol si pri smrti svojich rodičov však? Prišli naraz, náš princ Durum mal vždy cit pre melodráma. No nie je úžasný, ten náš princ života a smrti? Nechápem prečo sa s nikým okrem mna nerozpráva."
Zadíval sa na Tenebrea, ktorého meno mal vypálené do pamäti, ako každého tvora s darom duše, od momentu jeho narodenia. Zadíval sa na obe strany...
"je čas na súd nemyslíš?" no Tenebrea nemal právo odpovedať, nedokázal by to ani. Nemal na to telo, ani silu odpovedať.
"Je čas sa predstaviť, ctená duša Tenebreho. Ako iste vieš, toto je Súdna vež z poviedok a báji, miesto, kde sú duše súdené a rozdelené. Je to aj miesto kde sa môžeš naučiť zopár tajomstiev, ak by si chcel vedieť. No najprv..." Muž, ktorého hlava pripomína skôr tekvicu ako obyčajnú tvár lúskol prstami a miestnosť, ktorá vírila Tenebreho životom utíchla a ostala len temnota. Temnota, v ktorej sa zjavovali otisky, duše, ktoré ho mohli súdiť.
Otec, matka, ten zvláštny chlapík ktorý umrel v dračej tlame a osoba, ktorú si zabil ako prvú v deň odchodu od rodiny a z ich srdca. Každí, ktorého si niekedy stretol, každí, ktorí z nich bol mŕtvi.
Každá z duší začala rozprávať. Tvoje obete, milé i vľúdne slová, každé z nich si vypočul, no z vážnou tvárou, vážnejšou akú si mohol zaslúžiť.
Vypočul si každé z nich a rozhodol sa.
"Tenebrea, syn mŕtveho človeka. Stal si sa vrahom, no stále je v tebe trocha vľúdneho. Zabíjaš čisto, nepreklínaš duše v okamihu ich smrti. No zdá sa že to nebolo až také zlé... Je čas odísť tam kde všetky duše, ktoré nič nedokázali... Byť predaný kvôli tomu čomu boli vytvorený..."
Svet sa roztrhol, Veža, ktorá mala byť súdnou, bola len archívom, ktorá zaznamenávala kapitoly prechádzajúce príbehom. Duše, aspoň ich otisky sa rozpadali, ostávali len oni dvaja, Vyvolený Durumov a Tenebrea, duša, ktorá sa mala stať súčasťou niečoho väčšieho.
"Iné duše, dobré či zlé, ktoré zomreli s menom niekoho iného na perách, preberajú iný bohovia, vkladajú ich do svojich ríši, tešia sa z ich prítomnosti. Tí dobrý skončia v Raji, vo večnom meste, sídlu boha.
Svet sa zmenil, odhalil svoju podstatu. Ambrózia, pokrm bohov, ktorý nie sú nikdy sýty. No ten pokrm musel byť iný, aký si ho Tenebrea predstavoval. Bol totiž z duší tak hustých a pevných ako mäso, kosti a vnútornosti.

"Aké budú tvoje posledné slová, predtým ako sa prepojíš k celku, aby bol Durum znova celý na druhý boj krás?"
Už bol schopný odpovedať... Bola to predsa súčasť archívu príbehov.

Predmet: Re: Súdna Vež St apríl 02, 2014 12:21 am

Tenebrae

Pozoroval celú tú situáciu, ako prebiehala a cítil ako s tým nemôže nič robiť. Ani pohyb, slovo ba aj hoc tá najmenšia myšlienka ho stála mnoho energie aby bola vytvorená Díval sa na posledný súd, ktorého bol súčasťou avšak nie veľmi dobrovoľne. Pozoroval svoje obete a medzi nimi aj odtisky duší vlastných rodičov o ktorých už nič nevedel. ba teraz už vedel, že prešli do sveta, ktorého sa mal stať neoddeliteľnou súčasťou.
,, Tak sem posielam duše tých, ktorí padli mojimi rukami a ktorých krv ma poznamenala na večnosť? Takýmto súdom si musia prechádzať a stať sa niečím na čo ich duše neboli určené? Budem sa musieť rovnako ako oni stať len zdrojom potravy a nesmrteľnosti?"
Prebiehali jeho mysľou myšlienky v rovnakom momente ako Vyvolený vyslovoval svoje slová. Jeho myšlienky však boli rýchlejšie a jeho myseľ ťažili viac než jeho slová, no aj tie sa mu zarývali hlboko do pamäte a dávali podnety novým a novým myšlienkam. Teraz však Tenebrae nehral o svoj život, teraz hral o to jediné nesmrteľné a najcennejšie čo mal a to o svoju dušu samotnú. Teraz sa musel vyhnúť najväčšiemu božiemu trestu a záležalo na každom jednom slove. Preto sa teda otočil tvárou k Vyvolenému a cítil, že už má silu na to odpovedať mu, aj keď z jeho výrazu bolo jasné, že na výber nemá.
,, Bral som životy tých, ktorí si nezaslúžili tento vzácny dar. Očisťoval som ich čisté duše od hnijucého väzenie, ktorým sa stávalo ich telo. Posielal som ich do tvojho náručia v nádeji, že tu nájdu odpočinok a zaslúžený pokoj. Konal som svoju svätú povinnosť v mene samotného Boha Smrti s vierou, že raz v očiach svojich obetí uvidím jeho pravú podobu a podstatu. Hľadal som zmysel smrti a dôvod pre existenciu života. Ba dospel som k názoru, že na takú odpoveď len moja myseľ nestačí a len Boh mi dokáže odpovedať."
Prehovoril obzvlášť pokojným hlasom, na tento moment sa pripravoval v duchu roky. Nemal strach zo smrti, pretože on samotný ju vyhľadával a teraz dostal presne po čom túžil a v čo dúfal.
,, Neopustil som najcennejší dar života bezdôvodne a už vôbec som sem neprišiel stať sa obyčajnou súčasťou potravy Nesmrteľných. Mám otázku na ktorú mi môže odpovedať len Boh Smrti samotný. Hľadal som totiž v chrámoch, no odpovedi sa mi nedostalo. Podľa legiend aby som sa dostal do služieb smrti a stal jej súčasťou, musím byť oslovený smrťou samotnou..."
Pokračoval Tenebrae bez prestávky, aj keby jeho slová neboli vyslyšané, musel sa o ne pokúsiť.
,, Dobrovoľne som vyhľadal a prijal smrť, prišiel som sem s jasným poslaním. Chcem sa stať poslom smrti a jedným z kňazov Durumových. Túžil som a dúfal, že ma jedného dňa osloví avšak, ak sa k tomu neodhodlal on. Prišiel som teda ja za ním a nástojím na tom aby ma vypočul."
Dopovedal odhodlane a rozhodne.