Paladinovia sú cnostnými obrancami slabých a neúnavnými, neochvejnými nepriateľmi nemŕtvych. Kombinujúc zručnosti bojovníka so schopnosťami a vierou klerika Svätého Svetla, paladin sa stáva tvrdým a mocným bojovníkom. Tradícia Svätého Svetla je osobitá iba medzi niektorými rasami - najmä medzi Sawarmi a Dalwhitmi. Vo veľmi zriedkavých prípadoch je možné sväté Sväté svetlo vyhľadať aj medzi honostnejšími Orkami. Presne takýto je prípad muža ktorý sa rozhodol ako jeden z mála, zasvätiť svoj život tomuto remeslu. Spútaný reťazom k večnému boju proti nemŕtvym a iným odrodám, stal sa aj Jarvan cnosťami obitý Svätý bojovník za všetko správne a svetlé. V tomto veku už táto viera upadá, nastúpila nová viera ktorú predovšetkým presadzujú Templári, odveký nepriatelia paladinov. Svet kde pravý Svätý boh končí, vystúpil zo svetla nový rád. Rád svetla. A práve týmto rádom vychovaný Jarvan, vstúpila do sveta nová postava, ktorá môže priniesť obrovskú revolúciu v rozširovaní Svätého slova do každého kúta sveta.
Osobné Informácie...
~Meno a priezvisko~ Jarvan
~Prezývka~ Veryaë (Chrabrý/Statočný)
~Vek~ 28
~Titul~ Rytier
~Krvná skupina~ 0
~Pohlavie~ Muž
~Rád~ Paladin
~Zameranie~ Svätý Paladin
~Rodina~ Garret-Brat
~Pobyt~ Yestarë (Sídlo Paladinov)
~Terajší pobyt~ Séme
~Znamenie~ Osvietenie
~Viera~ Sväté Svetlo
Vonkajšie a vnútorné črty...
Podľa informácií, je mohutnej postavy, dosť dobre vypracovanej. Jeho váha by sa dala odhadnúť na takých 85 kilogramov, čo pri jeho 189 centimetrovej výške je naozaj normálny jav, spájaný s podivným rádom v ktorom sám účinkuje. Po tvrdých výcvikoch ktorré strávil v Yestarë, a vďaka svetlu ktoré pri svojej ceste za Bohom získal, sa stalo jeho telo odolným voči ohromnému tlaku medzi ktoré sa dá počítať aj ľudské zbrane. Je naozaj mohutnej postavy, čomu pridáva aj jeho brnenie kované z kovu ktorý sám nemá názov. Tento kov je predsa len v niečom špeciálny. Veľmi ľahko sa do neho vlieva mágia, a práve tento kov je náchylný na mágiu ktorú využívajú len Paladinovia, a čo je na tom ešte viac zvláštne, výskyt tohto kovu sa nachádza iba v bani uloženú pod obrovskými hradbami mesta Yestarë. Samotné brnenie je nabité obrovskou dávkou mágie Paladinov, ktorá jej dovoľuje lepšie znášať rany nie len ľudskými zbraňami ale aj nemŕtvymi. Je bieleho lesku, akoby ju kovali samotný anjeli, a napriek nespočetným bitkám ktoré v nej Jarvan pôsobil, vyzerá ako čisto nová a neporušená s obrovským darom regenerácie kovu v sebe. Nehľadiac na fakt regeneračnej mágie samotného Jarvana. Samostatne sa k jeho výzoru pridáva aj vlajka, ktorá sama o sebe nemá na Jarvana žiaden vplyv ale ak sa v jej okoli nachádza spriatelená jednotka označená Paladinom, človek pri nej potláča svoj strach, pridáva si na odvahe a samému sa veľmi málo ale aspoň trošku, zväčšujú skilly. Tieto buffy nemajú vplyv na majiteľa vlajky. A v neposlednej rade ho vídať nie len v zdobenej korune rytiera jeho rádu, ale nakoniec aj jeho kopije kovanej z rovnakého kovu, ktorá dokáže preraziť aj tvrdšie brnenia a ľahkými prechádza ako nôž maslom.
Jeho charakter je presne taký ako sa dá od správneho paladina a bojovníka za Svetlo očakávať. Cnostný a odvážny bojovník za všetkých ktorý bojovať nemôžu, a ostatné blbosti čo k rádu patria. Predovšetkým po tom dlhom výcviku strávenom v katakombách a čase strávených buď to v modlitbách alebo na púťach po samotnom pekle pri hľadaní svetla, naučil sa jednu zo základných vecí. Nemať strach z bolesti alebo smrti, kedy jeho prah bolesti je posunutý na takmer nulovú úroveň. Napriek tomu je to šľachetný bojovník bez kúska pošpinenia na svojom čistom a žiariacom štíte, pripravený zasiahnuť pri akomkoľvek porušovaní ľudských práv, pri pomáhaní slabým ale aj pri nekonečnom boji s padlou légiou nemŕtvych stvorení ktoré sa začínajú túlať svetom vo väčšom počte ako doteraz. Medzi jeho ďalšie charakteristiky ale patrí aj tvrdohlavosť ktorá ho neraz zaviedla do smrteľného nebezpečenstva odkiaľ vyviazol len vďaka pomoci svojho majstra. Ďalej je to občasná lenivosť a arogantnosť spojená s jeho zmýšľaním a nadradenosťou jeho rádu nad ostatnými, a tak aj jeho samého voči ostatným ľuďom. Napriek tomu je za nich okamžite a bez jediného zaváhania položiť aj svoj život, pretože jeho jediný sen je pomôcť akokoľvek hocikomu kto v tejto temnej dobe žiari aspoň maličkým svetielkom nádeje. A za tú nádej bude bojovať do posledného dychu, pripravený postaviť sa peklu.
Schopnosti...
Alebo inak známe ako zameranie je Jarvan zameraný práve na boj z blízka, presnejšie na priamy boj za pomoci vytrénovaného skillu bojovania s akoukoľvek mohutnou zbraňou v jeho rukách. Nepoužíva štít, vedel by ho využiť ale dosahuje veľmi malej úrovne. Medzi to patria aj jednoručky ktoré nepovažuje za poriadne zbrane. V tomto je megaloman a doteraz dokázal využívať len ohromné, obojručné sekery a obrie meče alebo obrovské oštepy. Odetý do do mohutnej zbroji sa z neho stáva tank v rukách Svätého Svetla, jeho jediného a mocného presvedčenia ktorý mu ale predal nie len vedomosti a presvedčenie konať dobro. Mimo iné dokáže obratne narábať aj s bielou Paladinskou mocou, medzi ktoré patrí svätá mágia. Jarvan dokáže liečiť, jeho ruky majú hrejivé a regeneračné účinky na akúkoľvek spojenú jednotku, vie zatiaľ len liečiť ale sám majster ho už nechal nakúsiť do mágie ktorá pridáva buffy jeho priateľom. A nie len to, nie je to ale obrovský medik, vylieči zatiaľ len ľahké zranenia, avšak jeho presné zameranie v mágii je iné. A to mágia zameraná na boj so zlom, kedy proti nemŕtvym alebo démonom má mágiu ktorá svojím svetlom preráža akúkoľvek temnotu stojacu pred ním.
Minulosť...
„Ak do seba pustíme temnotu, kto ostane na tomto svete aby ju vypudil? Zriekli sme sa všetkého zlého, a uzatvorili svoje čisté srdcia aby sa do nich nevkradla pomsta alebo iné neduhy tohto sveta, a ostali sme ako majáky v búrke pre všetkých ktorý zblúdili v tme. Sme ako obrovské pevnosti, posledná obrana ľudstva pred všetkým zlým a temným. Brány sú otvorené pre každú dušu hľadajúcu ako spasenie tak aj ochranu a naše meče pripravené pozdvihnúť sa proti všetkým nepriateľom berúci nám slobodu.. Toto je Vojna medzi dobrom a zlom, a my, dobrý, zvíťazíme!“ -Toto je kópia denníka jedného z rytierov rádu Paladinov ktorý bol zabavený pri zatknutí v potýčke v bare neďaleko mesta Lylian. Ten bol zatknutý a neskôr aj prepustený s predanými všetkými osobnými vecami ktoré počas zatknutia mal, avšak denník bol z dôvodu dokazovania neviny prekopírovaný ako si jeho veličenstvo žiadalo. Všetky ostatné spisy o ňom, o jeho živote pred tým ako sa pridal do rádu boli stratené jednej noci, v neskorú nočnú hodiny temnú kedy sa v meste strhol hlasitý poplach. Podľa všetkého za tým stoja jeho bratia-19.3Ehm, neviem ako to robiť. Som v tom nový a doteraz som niečo také nepotreboval. Povedali mi že je to ale nutné a neskôr nás to dokonca uspokojí. A vlastne keď to teraz robím, pociťujem ako ma to vlastne vzrušuje. A je to fakt príjemný pocit. Povedali mi aby som si písal denník, tak si ho píšem. Je to vzrušujúco zaujímavé keďže som to nikdy nerobil, a pri pocite že si v ňom budem zanechávať vlastne svoju minulosť, je naozaj, uspokojivé. Museli sme totiž zabudnúť na našu minulosť pred príchodom do rádu a všetky záznamy o nás boli zničené, pričom ľudia museli odprisahať že o nás nebudú hovoriť, akoby som bol mŕtvy. No nič, práve nám oznámili že máme vyjsť do mesta a nájsť si niekoho kto nás bude trénovať, snáď som na niekoho pri predstavení zapôsobil. Ehm. Papá denník? Fakt neviem ako ťa oslovovať, asi, milý čitateľ! Tak to je ono, ak sa to k niekomu dostane.
24.3 Je to už 5 dní a ja som doteraz nenašiel nikoho. Naozaj v celom meste som si nenašiel jediného kto by bol ochotný si ma vziať na starosť. A kto aj áno, nevypadám tak ako ostatný ktorý majú 2 metre a 200 kíl pripomínajúc najväčšieho orka v poslednej vojne ktorá skončila dávno a dávno. Keď som sa dnes pozeral do zrkadla naozaj som sa zamyslel že by som sa mal začať viac venovať svojej fyzičke a svojmu vzhľadu. Popravde, je to aj vina toho ako vypadám, som z ďalekého severu a pritom vypadám ako nejaký obyčajný suchár. Dnes ráno som pri prechode ulicami videl odhodené staré závažie, asi sa dám na tréning aby som čo najskôr nabral na váhe a konečne vypadal ako pravý severan a niekto ma začal trénovať. Ostatný už so svojimi majstrami už dávno trénujú. Zajtra sa nato pozriem.
25.3 Našiel som to závažie a od obchodníka som si nakúpil za moje posledné zlaté nejaké to náčinie. Dnes nemám ale náladu to nejako do denníku písať, idem sa pripraviť na tréning! Od dnes na sebe makám!
12.5Konečne ma po tom všetkom niekto si všimol. Už som sa vzdával nádejí a ani tvrdý každodenný tréning ktorý aspoň trochu vyplatil! Moje telo už začína pripomínať potomkov ďalekého severu a nakoniec vzaté, všimol si ma samotný majster nášho rádu ktorý mi povedal, že obdivuje moje odhodlanie ak už nič iné. Nebolo to moc povzbudivé ale nakoniec si ma ujal samotný majster rádu! Už ma to fakt ale začínalo štvať. Celá moja snaha. A vlastne ma pomalý štve tie modlitby a všetko. Možno ani nebol najlepší nápad sa sem pridať.
25.5Naozaj ma to štve. Namiesto toho aby ma ten vajčák trénoval v boji s nemŕtvymi a učil ma oživovať mŕtvych a privolávať drakov a stvoriť utópiu a zabíjať laserovým pohľadom, ma ten blbec núti sa každý deň modliť ako nejakého potulného blbca. Vidím to na iných ako s majstrami trénujú a ja jediné čo robím že s ním sedím v kaplnke a počúvam tie predposraté modlitby všetkých tých našich mníchov naokolo. Už ma tu všetci štvú fanatici predposratý. A tie prídeli jedla, sú fakt nahovno, že ja debil som sa k nim tu pridával!
30.6 Akoby mi dokázal čítať myšlienky ustál s modlitbami a teraz ma ale nič neučí. Len sa prechádzame a rozprávame a nič iné ale nerobíme, stále netrénujeme dokonca sa mi začína stýskať za tými kobkami v ktorých sme v tichu trávili čas. Teraz sa s ním musím rozprávať a o to viac je to horšie a horšie. Už ma to nebaví, ak toto niekto nájde po týchto zápiskoch padne celý náš rád ako tak počítam. A budem zato rád! Už ma tu štvú! Chcem za bratom, on sa vydal voľnou cestou a určite sa má lepšie. Kiež by som nebol taký blbý a vydal sa na cesty s ním...
31.6Niečo sa stalo, majster mi nadránom klopal na okno a oznámil mi že sa mám pobaliť a prichystať sa na cestu. Zbalil som si zo sebou všetko dôležité a pre istotu som si vzal aj svoj meč, pretože podľa jeho výrazu nešlo usúdiť že to bude príjemná a mierová cesta. Netuším kde ma to chce vziať ale pokúsim sa zapísať to len čo to bude možné. Snáď to bude niečo normálne, nemyslím si že som na boj pripravený...
2.7Stále sme na ceste a netuším čo si o tejto ceste myslieť. Majster vyzerá naozaj zúbožene akoby už mal každou chvíľou skonať. A tá cesta sama o sebe mi nerobí o moc lepšie. Zdá sa že to vedie niekam do neznáma, nemá to vôbec zmysel. Čo sa to vôbec deje? Prečo ma na túto cestu zobral.
3.7Celá pevnosť drží smútok. Ja tiež. Táto cesta mala byť jeho posledná a chcel ju prejsť so mnou a rozprávať sa. Vraj to bolo nádherné, pokecať si s niekým kto má takú trpezlivosť a zasvietenie pre rád. A až po tom som si uvedomil čo sa to vlastne stalo keď som držal jeho mŕtve telo v kaluži krvi. Videl som tie iskričky ktoré pomaly pohasínali. A videl som ako sa usmieva že umrel pri mojej obrane. Napadli nás v noci orkovia, presne keď som bol na stráži a z nedbalosti zaspal. A to bolo osudné lebo som nestihol majstra upozorniť, ale ten to akoby vycítil. Bojovali sme a ja som prehrával. Už som videl ako mi prebehuje tá smrtiaca čepel cez hrdlo, ako sa ork zohýna a škerí svoje zuby nad ľahkú obeť ktorú v tej tme ľahko podreže, a ja som vedel že je koniec. Privrel som oči a sledoval svoj život pred sebou. Videl som aké chyby som urobil, a čo som spôsobil zlé svojmu majstrovi. Že som všetko posral a že vlastne si nezaslúžim nájsť to svetlo. A potom som pomyslel na rozhovory ktoré ma k našemu rádu naozaj zviazali. Všetky tie veci ktoré mi hovoril majster sa ozvali pred očami a ja som prosil boha o silu, no nie pre svoju záchranu ale o záchranu majstra. Chcel som aby on prežil moju nedbanlivosť a predal svoje učenie ďalej. A vtedy som cez štrbiny videl svetlo. Ožiarilo to všetku tmu a ja som s radosťou privítal ho. Všetka zima odišla a nadišlo teplo. Bolo to hrejivé teplo ktoré zahojilo všetky moje rany a odohnalo orkov preč. Ale vtedy som to videl. Majstra ako padá zemi so zbraňami v celom tele. Trčali z neho ako z ježka. Najhorší pohľad aký som kedy zažil. A nato. Mi povedal jednu vec. Videl že ma to nebaví a robil mi napriek pretože chcel si otestovať moju oddanosť. Možno som mal zlé myšlienky ale moja odvaha, statočnosť a vytrvalosť ho presvedčili aby na konci svojich dní predal všetky svoje schopnosti na mňa a vlial do mňa svetlo. Od dnes budem bojovať v mene môjho majstra. Od dnes budem jeho meno a jeho učenie a pri tom učenie nášho rádu prenášať ďalej, pretože ako sa on obetoval pre mňa, ja sa obetujem pre jeho ideály, sny a jeho utópiu! Prinesiem svetu to svetlo ktoré mal v pláne on! Od dnes nejsom ten ktorý tu bol doteraz. Od dnes som rytier najbelavejšieho rádu Svetla, Rytier Jarvan! A týmto moje zápisky končia. Tento denník nechávam tu, v samotnom sídle nášho rádu ktorý ak bude o tisícky rokov preskúmaný, nech každý vie podľa prílohy kto sme! Sme bojovníci za svetlo, sme bojovníci dobra, sme tí ktorý budú tu ako posledná pevnosť. Ako posledná nádej, maják v temnote pre ľudí ktorý nás budú potrebovať. Sme Paladinovia, záchrancovia tohto sveta a očista pre všetkých ktorý potrebujú pomoc. Sme tu!
Ak si tvoja postava vedie denník, odkiaľ pozná kto je to rambo, v akom filme a čo je to ***** film? 
