Meno postavy:Semari Shaneda
Vek:20
Pohlavie:Žena
Rasa:Parsha
Výzor:
Miesto pôvodu:Paakhar
Miesto pôsobenia:Séme
Vybavenie:Oceľový krátky jednoručný meč
Luk a šípy
Zameranie:Zameriava sa na boj buď na krátku a dlhú vzdialenosť.
V priamom boji sečnou braňou sa snaží dostať súperovi na telo a zasiahnuť životne dôležité orgány a tepny a kĺby. Hlavne ak ide o vyššieho a ťažšieho súpera. V strednej vzdialenosti sa snaží držať len do vtedy, kím blokne útok a môže so dostať do boja na blízko.
Ovláda aj zápasnícky štýl boja, pästný boj a vie aj kopať. Bojuje cielene, snaží sa boj rýchlo ukončiť. Nerada sa so súpermi hrá.
Na dlhú vzdialenosť vie strieľať z luku, vie tiež vrhať oštepom a kruhmi. Tie však zatiaľ nemá.
Učila sa zaobchádzať so všetkými známimi zbraňami, obmedzená je však tým, čo má.
Je dobrá v stratégii, orientácii v prírode, komunikácii. Vie, ako sa má prežiť v prírode. Je vzdelaná vo všetkých smeroch. Nemá však naučené žiadne bežné povolanie. Ak niečo potrebuje, vie si to akurát tak kúpiť.
Znamenie:Historia:Desiatky ostrovov v krvavom mori. Tu, kde je krv príliš horúca. Mihne sa meč vlastného, z očí sa vytratí život. Krv je príliš horúca. Na to aby telo nespálila.
Kdesi medzi ostrovmi, kde je voda pri brehoch zamútená do bordova a páchne železom, tam, kde sa to dá považovať za „stred“ územia, sa nachádza ostrov menom Palam. Tu sú rieky čisté, meče kdesi skryté a tváre pokojné. Krv stále horúca, ale myseľ zostáva chladná. Nevedno prečo je Palam tak iný. Prečo sa tu nebojuje. Prečo sa brat brata v spánku nebojí pokiaľ ide o ženu. Prečo sa žena ženy nebojí, pokiaľ ide o dedičstvo. Nesmie sa. Nikto, kto sa tu narodil a žije tu celý život dôvod už nevie. Zabudol sa storočiami. Dnes sa zachoval už len zvyk.
Prejdeš ulicami dláždenými mačacími hlavami a podídeš k možno zlatej, možno len pozlátenej bráne. Tá je však vždy otvorená. Priam ťa láka, aby si cez ňu prešiel a ocitol sa v záhrade. Hriešnik by ju mohol označiť za Rajskú. V týchto kočinách nie je zima. Parshania nepoznajú sneh. Tí vzdelaní možno z kníh, tí zcestovaní, ktorí sa vrátili o ňom snáď len rozprávali deťom. Preto je ich pokožka ebenová. Vlasy pôvodne čierne, snáď tmavohnedé. Dnes sú však prerývané svetlými odtieňmi. Vypálené slnkom.
Prejdeš celou záhradou. Zrejme ti to nejakú dobu trvalo. A ocitneš sa pred robustným chránom. Stĺpy sa tiahnu kdesi vysoko ponad tvoju hlavu. 20? 30 metrov? Tu už bránu nenájdeš. Prejdeš po kamenných schodoch a vojdeš do priestrannej haly. Haly o veľkým množstvom dverí. Avšak tam vpredu, tam dvere nie sú. Klopkanie tvojich topánok sa rozlieha miestnosťou a ty podídeš k nej. A tam vysoké kreslo prešívané drahými niťami, rámované zatom a vystlané hodvábom. Očakáva ťa. Ruky má zložené na ručne vyrezanom stole. Dielo parshkých drevárov. Možno tvoj pohľad upútajú nohy stola, rezbami zaznamenávajúce ťažké boje parshkích žien a mužov. Bojujúcich proti sebe. Ale to nie je to posledné čo upúta tvoj pohľad. Strategické schopnosti matriarchy, Sam, ženy sediacej pred tebou, sú legendárne. Na stole je už v štruktúre naskladaná šachovnica. Políčka z čierneho a bieleho dreva sú naskladané na sebe. Figúrky sú na svojom mieste. Prijmeš ponúknuté kreslo. Začuješ zvolanie matky Sam: „Semari, podˇ si zahrať Stalch. Potrebujeme tretieho hráča.“ Môžeš vidieť ako pribehne dievčatko tmavšej pleti, tmavých očí a skackavou chôdzou podíde k vám, úctivo sa pozdraví a prijme druhé ponúkané miesto. Patrička stalchu s matriarchou, vychýrenou taktičkou, a jej dcérou.
Bolo to pred dvanástimi rokmi. Sam od mala žila v chráme so svojimi rodičmi. Prvorodená dcéra a jedináčik. Keď vyrástla, mohla sa vydať za šľachtica, ktorého si len vybrala. Bol vysoký, tmavovlasý, v očiach sťaby mu horel oheň. On nebol odtiaľto. Krásna tvár preťatá viacerími jazvami z boja. Chôdza, postoj. Buričský temperament. Pochádza z Rope. Ostrova tisícich bojov. Druhorodený syn panovníka z Rope. Bol jeden z mnohých, ktorí prišli na pytačky. Ale ani jeden ju však natoľko neočaril. Nikdy neverila v lásku na prvý pohľad. A ani vtedy nebola jej dokázaná. Zahorela v nej však túžba. Túžba, ktorá zahorela aj neraz predtým, túžba, ktorá bola aj neraz predtým ukojená. Avšak tu, tu ide o potomka. Musí sa vydať, vydať a mať dcéru. Tak to káže tradícia. A čo je dôležitejšie? Tak sa rozhodla ukájať svoju túžbu. Nebolo to manželstvo z lásky, avšak túžba a vášeň, rozkoš tam nechýbali. Po dvoch rokoch sa im narodila dcéra. Tešili sa jej obaja. Dali nej meno Semari Shanedae. Dnes už je medzi nimi veľmi dôverný vzťah. Ako sa hovorí, človeku prirastie k srdcu aj pijavica ak s ňou žije. A jeden na druhého sa nemajú dôvod sťažovať. Koniec koncov, je im spolu dobre a Sam neľutuje svoje rozhodnutie dodnes. Romel je vzdelaný, skvelý bojovník a je jej oddaný. Neľutuje to ani dnes, keď okolo nej behá malá Semari a pod srdcom čaká ďalší život.
Dnes má mladá Semari 16 rokov. Matke je v Stalchu skoro rovnocenný súper. Skoro. Je skvelá bojovníčka a veľmi dobrý stratég. Bola vychovávaná tak, aby mohla po matke prevziať „žezlo“. Dnes už s úsmevom spomína na tú kopu rán, ktoré útŕžila dreveným mečom od svojich učiteľov. Na tú kopu modrín, ktorú tak často ako dieťa zinkasovala. Je však aj kopa vecí, ktoré si nepamätá. Napríklad to, ako sa učila jazdiť na koni. Na svoj prvý drevený meč určený na tréning. Nepamätá sa na to, ako sa učila hrať Stalch. Dôležité veci, ale boli jej vštepované tak dávno, od tak útleho detstva, že dnes ich berie ako samozrejmosť. Nepozastavuje sa nad nimi. Jednoducho ich vie. Bola trénovaná na fyzický boj. Nie ako veštica či kňažná.
Remira, tú pravidelne navštevovala v modlitebni a dlhé chvíle s ňou strávila učením o bohoch. Joohan, Selvaina, Arcis, Meria a ostatní. O nich počúvala príbehy. Z rozprávania ich pozná všetkých, avšak nikdy sa so žiadnym nestretla. Ale vraj sú dokonalé stvorenia krás tohto sveta. Učili ju, ako má k nimi hovoriť ona, ako k nim vysielať tiché prosby, ako byť voči nim pokorná. Ale tí Dokonalí jej nikdy neodpovedali. Dokonca nevie ani, či jej prosby, túžby boli vôbec niekedy vyslyšané. Nemá ich splnenie na svedomí náhoda. Komunikácia s bohmi nebola daná jej, ale práve kňažke. Vie to. Kňažná ale tiež bola iná. Nevynikala bojom. Vlastne so zbraňou zaobchádzať nevie, ani na sebaobranu by ju nevedela použiť. Jej bola poskytnutá darom moc mágie. „Aspoň nejaké odškodné za jej neschopnosť.“ Také hriešne myšlienky ju niekedy napadli, ale sú to len chvíľkové výkriky závisti. Závisti na kňažkin dar. Jej nadanie pre mágiu. Vie však, že tak hriešne myšlienky živiť nesmie, avšak, ako má potlačiť svoju ľudskú podstatu?
Daemea. Prostredná z „Troch sestier“ Palamu. S tou sa stretávala najmenej. Ako dieťa si pamätá jednu návštevu u nej. Jej hlboký výdych a oči rozžiarené sťa obedňajšie slnko. Hovorila snáď niečo v cudzom jazyku? Už si nie je celkom istá. Ale tie oči, tie sa jej ukazovali ešte dlhú domu v snoch. Sem- tam ju chodili „pozrieť“. Prvé stretnutie s Daemeou sa odohralo na oslavu 3. Roka Semarinho života, ale dodnes si pamätá útržky z neho. Od vtedy o nej len počula. Vie len, že žije samotársky. Nepozná dôvod. Vie aj to, že komunikuje s matkou a Daemeou. S ňou však nie. „Zatiaľ..“
Veľa sa zmenilo odo dňa jej sedemnástych narodenín. Dosiahnutia dospelosti. Už nemala Majstrov, ktorý ju učili boju, stratégií, humanitným a prírodným vedám, jazykom a etikete. Odo dňa jej sedemnástin ju začala učiť matka. Už do nej nehustila názvy všetkých možnýcg rastlín, zvierat, jedov a možnosti vytvorenia si protilátok na ne. Samozrejme, vyžadovala ich od nej, ale jej od vtedy učenie spočívalo v stratégii, boji a komunikácii. Ako matriarcha bude spravovať svetské záležitosti, starať sa o vzťahy v Paakhare. Učila ju empatii, chápaniu ľuďom, ale zároveň držanie si takmer chladného odstupu. Nemôže si brať všetko k srdcu. Bude toho priveľa, žiadna ľudská bytosť by to nezvládla.
Povaha:Navonok pokojný chlad, vnútri ohnivý temperament. Takto to dopadne, ak má byť Parsha aristokratkou. Ak ju celý život učia, aby raz bolá tá, ktorá vie prehovoriť do duše. Viesť ľudí. Vždy byť na ich strane, byť Boží posol medzi nimi. Má sa vedieť správne rozhodovať, byť spravodlivá. Ale aj niesť následky svojich rozhodnutí, žiť so svojimi chybami, ktoré neraz ovplyvnia ľudí okolo nej. Takto bola vychovávaná a je ochotná taká ostať, nech to stojí čo to stojí. Pozná svoje povinnosti. A či ju to baví? Či to chce? Nikdy jej nebola predostretá možnosť voľby. Bol daný fakt, daná úloha, poslanie, ktoré musí splniť. Je to jej osud. Bohovia jej ho vybrali. Už len z toho titulu musí byť dokonalý! Vie, ako s správať tam vonku. S ľadovým pokojom sa stavať situáciám. Ale v súkromí, nikdy nedokáže zaprieť svoju parshkú podstatu, ten temperament. Už nedokáže zniesť porážku. Priveľa úderov dostala ako dieťa, v puberte, dokonca aj teraz. Ale neexistuje úder, ktorý by jej zabránil opätovať dva. Neexistuje výzva, ktorej by nedokázala čeliť. Neexistuje túžba, ktorú by nedokázala naplniť. Tam vonku, neexistuje povinnosť, ktorú by dokázala zanedbať. Nikdy však nezanevrie na oheň vo svojom vnútri, hoci tam vonku, tam je možné nájsť len chlad v jej tvári.
Vzťahy:Sam- matka a matriarcha
Romel- otec a manžel matky
Remira- kňažná
Daemea- veštica
Sny a ciele:Nasledovať svoj osud. Stať sa matriarchou. Ale súčasne nie len pokračovať v matkinom diele. Túži byť sebou. Taktiež sa stať „legendárnou“. Nie byť len dcérou, následníčkou. Chce, aby za sebou nechala stopu. Aby sa jej meno zapísalo do histórie.
Chce spoznať Daemeu. Nikdy nemala možnosť sa s ňou rozprávať. Túži sa je spýtať, ako fungujje jej moc. Prečo si ostatní od nej držia odstup. Prečo o nej všetci rozprávajú len v inotajoch.
Chce spoznať lásku voči mužovi. Takú pravú. Počula o nej, ale nestretla sa s ňou ešte. Chudobní o nej hovoria, u aristokratov je to tabu.
Fóbie:Má strach zo svojho osudu. Vie, že ak matka umrie, musí po nej prevziať post. Ale bojí sa, že to nezvládne, že na ňu všetko naraz spadne a ona sa jednoducho zosype.
Viera:Uznáva, že bohovia zrejme sú, ale nejak neuctieva žiadneho z nich.
// s estetikou, gramatikou a prkotinkami sa pohrám neskôr, keď budem mať čas a chuť :Dgro charakteru tu už je
Inač povolené 
