Stratená dcéra (Blackness, Tenebrae,mato6t)

Predmet: Stratená dcéra (Blackness, Tenebrae,mato6t) Po marec 17, 2014 4:30 am

First topic message reminder :

Mesto Basrak, sídlo pradávneho rodu du Krowe, vládcov Krowellu. Pred sídlom rodu sa zhromaždilo množstvo dobrodruhov, ktorý sa rozhodli zachrániť vznešenú pannu. Malo to len dve nedostatky, bola bastard a o jej panenstve sa dalo polemizovať. Bol to už týždeň, čo sa stratila na severe krajiny, v lesoch hraničiacich územie s Raz'haka. Už sa pred sídlom vystriedali desiatky skupín, rytierov, Valkýrov a potulných hrdinov, ktorý si vypočuli jeho slová, slová Sernara du Krowe a odišli hľadať stratenú dcéru. No dnešná skupina môže byť iná. Možno tým sa už podarí ju konečne nájisť...

Drevokocúr

"Čo si o sebe myslí? Ako môže byť taký sebec? Veď sme team... Určili sme si, že ja poskytujem tomuto teamu zmysly, Tenebrae hlavu a obor svaly. Ak tu bude ďalej chrápať tak ho asi rozkopem." Pozrel sa na obra, čupol si, zobral kameň taký akurátny do ruky, postavil sa a z celej sily ho hodil do obrovej hlavy. "Stávaj lenivec! Sme na výprave, nebudeme oddychovať keď sme nič poriadne nedosiahli! Nezaslúžime si to! Pôjdeš prvý a my ťa kryjeme zo strán!" Povedal mu priamo do očí s hnevom v hlase pýtavým pohľadom.

Hizashi

Sníval sa mi znova krásny sen. Bol som sud a nalievali do mňa pivo. Nádhera. Zrazu ma z môjho sna vyrušilo nejaké škrabnutie na hlave. Odfrkol som si, otvoril oči a uvidel Drevokocúra ako stojí nado mnou s kameňom v ruke. "A to bolo za čo ?!" opýtal som sa ho prekvapene zatiaľ čo som si škrabal hlavu.
Hundrajúc a nadávajúc som sa postavil na nohy a navliekal si brnenie. "Debilná ženská nech sa zachráni sama.." "Takže" ozval som sa ku svojim spoločníkom, "Mám ísť rovno tam ?" opýtal som sa pričom som ukazoval prstom do predu.
Vydal som sa teda smerom k tomu výkriku a bol v strehu, pretože ma mohlo čokoľvek napadnúť. "Maj uši napäté kamoš" Zašepkal som Rexarovi zatiaľ čo kráčal vedľa mňa.

Cesta záchrancov

Vo chvíli keď láskavý obor a jeho pes dorazili k miestu, odkiaľ prišiel ten strašlivý výkrik, uvideli scenáriu, ktorá sa nemohla len tak opakovať. Ten muž utekal a plakal zároveň. Nemal dosť síl na výkrik, dokázal už len silou vôle a adrenalínu vôbec hýbať nohami. Tvár bola strhaná, takmer nepripomínal už ani človeka. Jeho beh bol tackavý, plný nerovnováhy, kedže časť jeho chodidla jednoducho zmizla, ostala po nej len krv, ktorá kropila kvetiny a korene.
"Pomoc" skôr vydýchol ako vykríkol, no v tej chvíli jeho telo zmizlo, no nebola to mágia...
Bolo počuť prehltací zvuk, bolo cítiť síru a krupnutie kostí.
Uvideli ste to až keď ste sa pozreli vyššie. Oči čierne, hnedé šupiny a obrovské ústa plné ostrých zubov zo zbytkami jeho obete.
Vedeli ste čo to je, vedeli ste že záchrana už je zbytočná...
Pred vami totiž stál skurvený drak!!!

Hizashi

Zrazu som pred sebou zbadal dokaličeného krvácajúceho muža bez nohy ako kričí a snaží sa pred niečim utiecť.
Zrazu sa objavil obrovský drak a chlapa zožral. Jednoducho tam predomnou stál tie jeho veľké oči ako diamanty upreté na mne a pozoroval ma. Paráda drak ! To je úplne super ak porazím draka stanem sa slávnym obrom ! Vytiahol som z pošvy na chrbte meč a uchopil ho do pravej ruky. Na ľavú ruku som si upevnil štít a postavil sa do bojovej pozície. Nevedel som kde sú moji dvaja spoločníci ale predpokladal som že ma krijú. Kopol som Rexara do zadku a povedal mu "Utekal chlapče !" Pes sa rozbehol štekajúc k drakovi v snahe úputať jeho pozornosť. Mal som v pláne dostať sa k drakovi z boku a uštedriť mu ranu mečom do brucha pretože som predpokladal že to bude najúčinejšie.
Či sa mi to ale podarí to som nevedel...

Drevokocúr

Ako sme sa dohodli, ja som šiel z pravo, Tenebrae z ľava a zrazu sme len nechápali. Našli sme chlapíka, ktorý kričal a hneď sme ho aj stratili. Nechápal som. Čo sa stalo? Kam zmizol? Ako zmizol? Vtom som sa pozrel tam, kde stál ten chlapík a no ty pí*o neuveríš. Drak! Kým sa ho dokázal poriadne zaostriť som len videl ako náš retardovaný obor so psom sa naňho rozbehol. Bol som vystrašený aj rozrušený z radosti, že vidím draka. Pozrel som sa na Tenebraa a spýtal som sa: "A čo teraz, Mozog?"

Tenebrae

Pozorným pohľadom spoza úkrytu sledoval ako sa obor rozbehol sebavedome do akcie a pred ním sa objavil samotný drak. Obrovské telo s mocným pancierom, ohnivými pľúcami, krídlami a nesmierne dlhým chvostom. Len pokrútil hlavou ako videl, že sa proti nemu rovno obor aj rozbehol. V tom ho z premýšľania vytrhol Drevokocúr svojimi slovami. Okamžite si získal jeho pozornosť. V momente zodvihol ruku a priložením ukazováku k perám mu naznačil nech mlčí.
Ešte raz sa pozrel na obra a na draka pričom mu v hlave skresol plán. Otočil sa k Drevokocúrovi a zameral jeho pozornosť na neho. Výnimočne však nezačal rozprávať. Jednoducho mu rukami naznačil aby sa potichu presunuli obaja, každý svojim smerom, ďalej aby ich drak nezbadal a boli takmer za ním. Druhou sériou mu naznačil, že mu vylezú zozadu na chrbát a nakoniec zaútočia na dračie oči.
Po tomto sa presunul po svojej strane troška hlbšie do lesa, teda drakovi zboku takmer až za chrbát a naznačil Drevokocúrovi aby vyčkal. Drak sa musel plne sústrediť na obra so psom, nesmel ich zbadať.

Podla legiend Kontinentu je drak stvorením pekiel, z ktorého úst ako skazená duša vyšliahne plameň, ktorý spáli všetko v popol a prach. Škoda že legendy bývajú pravdivé.
Z dračích úst najprv vyšli zvláštne chemikálie, ktoré vzbĺkli. Nejaký profesor by možno povedal že je to reakcia na vzduch alebo niečo podobné, no oheň vyšiel z dračích úst. Len na tom záležalo.
Hoc bol pes otravný, drak ho nepokladal za hrozbu. Poznal dotyk železa a vedel ako páli a tak zameril celú svoju myseľ i telo na obra, tvora, ktorého videl prvýkrát v živote.
Plameň olizol železný štít a rozpálil ho do červena, pretože takú silu mal dračí dych. Mohli ste si všimnúť pohyb v lesoch blízko vás, zvuky ľudských nôh. Drak zaútočil na obra tlapou, naďalej ignoroval zvyšných členov partie, hoc jeho chvost sa víril a chránil slepý bod jeho tela.
Obor nemal dostatočnú rýchlosť (Rýchlosť 0), nedokázal by pravdepodobne újisť.

Hizashi

Môj plán odlákať drakovu pozornosť nevyšiel a tak sa sústredil len na mňa.
Vychŕlil na mňa z tlamy plameň pred ktorým som sa ochránil štítom. Teplo zo štítu mi nevadilo, mal som tvrdú kožu a na vysoké teplo som bol zvyknutý, vyrastal som predsa v prašnej zemi.
Potom som zbadal že sa drak po mne zahnal tlapou, na úskok bolo príliš malo času a riskoval by som tým že ma trafí. Zdvihol som teda štít na úroveň hrude a proti prichádzajúcej drakovej tlape som sa zanal celou silou mečom. Chcel som mu ju odseknúť čo by sa mi aj malo podariť ak mu ju trafím v proti pohybe.

Drevokocúr

Dostali sme sa k zadným končatinám. Ako som tak sledoval boj, tak som si všimol, že drak v podstate stojí na mieste. Miestami som sa pozeral aj na obra, hlavne ma skoro o zem hodilo, keď mu drak rozžeravil jeho štít a jemu to bolo úplne jedno, akoby to ani necítil. Ok, teraz sa musím posnažiť so svojou úlohou. Nemôžem pokaziť misiu, keď to obrovi tak fajne ide, povedal si a rozbehol sa k dračím nohám a snažil sa naňho vyliezť.

Tenebrae

Pozorne si počkal až kým sa drak výlučne nesústredil na toho obra, potom jeho starosť o obra skončila. Dostal sa do ideálnej pozície rovnako ako Drevokocúr. Keď nastala správna chvíľa v rovnakom čase sa rozbehol spolu s ním smerom k drakovi. Zastavil až pri jeho zadnej tlape a podobne sa snažil po jeho šupinách vyštverať na jeho chrbát.
,, V tichosti, nikým nevidený ani nepočutý a nepovšimnutý."
Sklamane si opakoval v duchu a snažil sa vyliezť čo najrýchlejšie aby si ho ten drak čo najmenej všímal.

Čepeľ meča sa zaryla hlboko do tela draka, preťalo mäkkú šupinatú kožu, prekonalo dračie mäso až sa zarazilo o tvrdé, pevné kosti a zastavilo a obrov štít. No síla draka presahovala obrovu (Drak síla 7) a keď drak vychrlil ďalšiu várku ohňa na svojich nepriateľov, obor musel ucítiť bolesť. Celé okolie stíchlo, okrem výkriku bolesti draka, ktorý si dokonca ani nevšimol že po ňom lezú dve individuá (Inteligencia nad 1) a tak obaja sa dostali bez problémov na jeho chrbát. No žiadnu slabinu nedokázali nájisť (inteligencia pod 2) a tak mohli iba skúšať. No čím dlhšie to bude trvať, tým skôr na to drak príde...
Z lesov vystúpila postava v striebornom brnení. Čakala na výsledok súboja.

Hizashi

Presne ako som očakával drak svoj útok tlapou nezastavil a meč sa zaryl hlboko do jeho tlapy.
Vytiahol som meč von z jeho tlapy no to už drak naštvane a zbláznený od bolesti chrlil oheň priamo na mňa. Kedže som bol v jeho bezprostrednej blízkosti oheň ma zasiahol priamo a bránil som sa len štítom. "BOHÁÁÁ" Zvreskol som z plného hrdla. Oheň bol strašne horúci a na celom tele som cítil neznesitelné teplo ktoré ešte znásobovalo to že som mal na sebe oblečené železné brnenie. Musel som niečo urobiť inak by ma drak spálil. Vzhľadom k tomu že stál v mojej bezprostrednej blízkosti som sa teda zahnal mečom priamo na jeho tlamu a nos aby na mňa prestal chŕliť oheň. Druhou rukou som sa zatiaľ snažil odrážať oheň aby ma príliš nespálil. Vzhľadom k tomu že drak cez oheň môj meč nevydel, bola tu veľká šanca že mu s rozpáleným mečom preseknem tlamu.

Drevokocúr

Bežal som priamo ku hlave. Cítil som sa, akokeby som bežal po betóne. Tá tvrdosť sa nezaprela... V každom prípade Utekal som ako o život. Plán bol jednoduchý. Vypichnúť mu oči aby nič nevidel. Drak nemal šancu si nič všimnúť. Bol príliž rozpálený bojom. Síce robilo mi trochu problém sa na ňom udržať, ale nič, čo by som nezvládol. Pár metrov za mnou bežal aj Tenebrae. Spomalil som, aby ma dohnal. Bežali sme spolu. Som pri hlave. Vyťahujem meč. Napriahnem sa a útok vyslaný na ľavé oko a dúfam, že Tenebrae stihne v čase vybodnúť pravé.

Tenebrae

Po dlhšej chvíli sa mu podarilo vyšplhať sa po tej jeho obrovskej tlape až na jeho chrbát. Bol to fascinujúci pohľad, dívať sa z jeho chrbta na okolitý svet. Až mu na malý moment vlietla myšlienka do mysle, že je škoda toto stvorenie trápiť a zabíjať. Ale vzhľadom k svojej situácii ju zavrhol a vrhol sa smerom k hlave draka. Zarovno utekal spolu s Drevokocúrom a keď už bol na krku vytasil zbraň. Potreboval si byť istý, že to oko už nikdy neuvidí denne svetlo. A preto vytvoril plameň ktorým pokryl svoj meč. Ten istý meč sa snažil teraz zabodnúť priamo do pravého dračieho oka.

Dračie oko, slabina, výrazná a mäkká. No aký hlupák by sa štveral na draka aby sa k nej dostal?
Drak zakolísal po zásahu do očí a na alebo sa rozohnal, pokúsil sa ich zo seba striasť. Celé dračie telo prežívalo bolesť, Jazyk, ktorým vypúšťal chemikálie bol Preseknutý obrovov čepeľou.
Drak začal kolísať a padol rozvalení na zem. Ako ranené zviera sa začal prevaľovať, zbaviť sa parazitov na svojom tele. Nakoniec z toho obor vide ako najzdravší. Osoba, ktorá váš súboj pozorovala ho sledovala ďalej, no tí telesne zdatnejší si mohli všimnúť strieborné brnenie, posiate množstvom rún a rytín. Nerozprával, pokým drak sa neprestal otriasať. Psa, spoločníka obrovho nebolo nikde vidieť.
Čakal čo spravíte, ako to zvládnete.
"Chystáte sa zabiť toho tvora, tak krásne zviera? Prehral súboj s Vami, no ako sa zdá, stále sa môže pozviechať. Takže ako sa rozhodnete?" Bolo na ňom vidieť zvláštne trhnutia, od bolesti a agónie. No tá bolesť sa zdala súčasťou jeho života.
"Zabijete draka z Veže a zoberete si pre seba princeznú?"
Pred Vami stál Templár zo Štítu, ktorého úmysly boli nejasné.

AKO SA ROZHODNETE?

-Nasledovať radu Templára a nechať draka žiť-
-Doraziť draka a pomstiť neznámeho človeka-

Hizashi

Podarilo sa mi presknúť drakovi jazyk a chŕlenie ohňa ustalo. konečne
Mojim dvom spoločníkom sa podarilo vyrezať drakovi oči ale ten sa od bolesti zavýjajúci hodil na zem a pravdepodobne im pri páde spôsobil zranenia. Nevidel som ich cez ten prach ktorý sa zvýril pri drakovom páde. Dal som si dole štít z ruky pretože bol horúci a položil si ho na zem ku nohám. Uchopil som meč do oboch rúk a kráčal smerom k drakovi. V ušiach mi búšil adrenalín. Nič som nepočul ani nevnímal. Cítil som len hnev a obrovskú chuť zabiť draka. Slovám toho človeka som nevenoval pozornosť, nejaký malý ľudský červ ma teraz nezaujímal. Pristúpil som k drakovi a dvíhajúc meč nad hlavu som povedal "Obor drakobijec... to sa mi páči" pousmial som sa pri myšlienke akú slávu mi zabitie draka prinesie a jediným máchnutím meča som mu odsekol hlavu. Odpadla zhruba meter od tela a drakovo telo sa ešte chvíľu zvýjalo v posmrtnom kŕči. Zapískal som na Rexara kvtorí vybehol spoza stromov kde sa schovával, bál sa ohňa.
"Už je to v pohode chlapče, neboj sa" prehovoril som k nemu milo. Zobral som do rúk drakovu hlavu a vytrhol mu z nej jeden zub ktorí som si následne strčil do môjho vaku. Musím mať dôkaz že som porazil draka Potom som sa začal obzerať po svojich spoločníkoch a dúfal som že sa im nič vážne nestalo...

Drevokocúr

Zjebal som sa z draka...úžasný pocit. Pár metrov odo mňa stál Tenebrae. Postavil som sa a oprášil si zadok. Toto som nečakal, že sa takto našupu spadnem... Počul som z diaľky nejaký hlas, niečo o tom, že zabiť draka nie je až tak fajn nápad. Potom som sa už len pozeral na obra, ako drakovi odsekol hlavu. Ten debil ju zobral do ruky a oslavne tancoval. Začal som si malíčkom špárať v nose a pýtavým pohľadom som pozrel na Tenebraa: "Hmm, a čo budeme robiť teraz s tým strieborným týpkom hintam? Myslíš, že pôjde po nás?" a môj pohľad už smeroval iba k striebornému týpkovi

Tenebrae

Podarilo sa mu zasadiť úder a úspešne vyradiť drakove oko. Z prvého pohľadu zbadal, že sa to podarilo aj Drevokocúrovi. Ale ten hurhaj, ktorý nasledoval už bol nad jeho sily. Drak sa začala zmietať a obhadzovať. Bol ako zmyslov zbavený. Snažil sa zabodnúť meč aby sa na ňom udržal, ale zvolil ľahšiu cestu a v priateľnej výške z neho zoskočil na zem.
Pád to bol o dosť tvrdší než očakával. Prvé čo po ohromnej bolesti hlavy zbadal bol drak. Keď sa teda dostal hneď k vedomiu uvedomil si, že leží neďaleko drakovho bezmocného tela. Díval sa na majestátne stvorenie, ktoré ešte pred chvíľou bolo kráľom na zemi a teraz leží len tak. Možno to bolo ľahkým otrasom mozgu, no počul jeho chatrný dych a bolestné stony. Cítil bolesť, ktorú prežíval a spomenul si na vlastné obete. v tom odrazu zbadal obrovského obra so zbraňou v ruke.
,, Nie... nie... nie..."
Šeptal a snažil sa pozviechať na nohy. Keď sa mu to konečne podarilo už žiaľ drak mal hlavu od tela odťatú.
,, Si blázon? Akoby ti bolo keby som ti ja zabil psa? Nemal si právo rozhodnúť o živote a smrti!"
Odsekol naštvane keď sa díval na to ako zhanobil drakove ostatky.
,, Možno je to u vás na konci sveta zábavkou, ale u nás si ctíme rovnocenného nepriateľa a ešte viac tvory, ktoré zažili ešte počiatok sveta."
Odvetil a chytil sa za hlavu, ktorá ho neskutočne bolela.

Templár

Muž pod maskou sa neustále pozeral na trojicu dobrodruhov a zázračne nájdeného psa. Poškrabal sa na temene hlavy a prehovoril.
"Gratulujem, syn Očistca, dokázal si že si hoden byť zavretý v klietke spolu s démonmi a padlým bohom Prvého Slnka. " Vytiahol čepeľ meča, prezeral si jej lesk tak ako ostatných. Bol Templárom, bojovníkom proti bohom a strážcom Žrúta, lovec démonov a príšer. Vedel že si práve odriekli svoj vlastný ortel.
"Viete prečo dokáže drak chrliť oheň? Viete niečo o alchýmii, jedinej skutočnej mágii ľudí? Látky z pod jeho jazyka sa miešajú, no je to práve v dračej krvi, čo dodáva ten impulz. Snáď chápete kam tým mierim." Prezeral si tváre neznámych, zatiaľ čo pulzujúca bolesť na jeho krku sa neustále stupňovala... Podcenil som ich... Kto ich zaplatil? Kto si to mohol dovoliť?
Otočil sa, premýšľal či ich má opustiť. Apeloval som na ich povahu, no nepočúvali ma...
"Dračia krv je toxická. Škoda že existuje jediný protijed, ktorý náš Obor Drakobijec práve zničil. Keď je telo mrtve, protilátka vyprchá. No lúčim sa, naša spanilá paní sa nezachráni sama."
Tá bolesť, tá agónia... Najdlhšie kto vydržal prežil 12 dní... Vždy svoje obete dostanú... Dúfal že drakobijcov nestretne rovnaký osud... Predsa len... Umrú do šiestich dní, pes možno ešte večer.

Hizashi

Nevenoval som tomu týpkovi v brnení prílišnú pozornosť. Nechápal som prilíš o čom to trepe tak som sa radšej venoval dračiemu telu. Vytrhol som mu niekoľko zubov, vzal som si aj tri pazúri a asi štyri šupiny.
Všetko som si to vložil do svojho vaku na korisť a celý vysmiaty som šiel po štít. Založil som si ho na chrbát spolu z mečom. Potom mi došlo o čom ten bojovník v brnení hovoril. V tele mám jed ktorí ma za pár dní zabije ak nezískam krv zo živého draka
Pozrel som sa na vydesené tváre mojich spoločníkov a upokojil ich "No tak to nieje problém, proste pôjdeme a nájdeme si nového draka !" Môj plán bol úplne geniálny ako obvykle, a čakal som že sa ku mne obaja hneď pripoja. Poslal som Rexara aby poriadne ońuchal draka a prikázal mu "Rexar, STOPA !" Pes zavrtel chvostom a začal chodiť okolo v snahe získať stopu. Draky určite žijú v smečkách, takže stačí ísť spät po jeho stope Premýšľal som a zamyslene si pchal tabak do fajky.

Drevokocúr

Pozorne som počúval rytiera. Vtom som začal byť mierne zdesený. Umriem tým, že som bojovol s poslom smrti a vyhral? Rozmýšlal som nad všeličím. Či niekedy uvidím svojho pestúna. Či zachránim za tých pár dní princeznú, alebo či budeme schopný nájsť draka a zobrať mu krv. Keď už som bol v tom, pozrel som sa na seba a hľadal som na sebe, kde som zacákaný od krvi dračej. Nič som nenašiel. Mierne som bol prekvapený. Pozrel som na Tenebraa a aj on vyzeral celkom čistý od krvi dračej. Skôr som si všimol toho prachu, ktorý si neoprášil od pádu z draka. Povedal som si Nie je to až také zlé s načou skupinkou... A vtom mi môj pohľad sa uprel o obra. Skoro ma hodilo o zem. Mal som zmiešané pocity. Polka sa začala smiať a polka bola celkom vydesená. Ten obor bol neskutočne zasratý od tej krvi. Nechápem ako jeden drak môže mať toľko krvi... Bol to dosť zaujímavý pohľad na obra, ktorý po prvý krát si uvedomil blbosť svojej zbrklosti. Necháme ho, nech si robí čo chce, alebo pôjdeme s ním? Ak budeme naďalej spolu, tak je pravdepodobné, že zomrie a nás to akurát spomalí Môj pohľad sa uprel na Tenebraa s otázkou: Počul si toho rytiera? Vidíš ako je Hizashi zaje*aný od tej hnusnej dračej krvi? Čo spravíme? a čakal na odpovede..

Tenebrae

Tenebrae si vypočul slová rytiera a nemohol uveriť tomu čo sa práve stalo. Na dôvažok toho bolo ešte následné správanie obra.
,, On si myslí, že vystopuje ďalšieho draka."
Žasla jeho myseľ nad tým čo sa práve naokolo dialo a do akej situácie sa to práve dostal. Práve nad ním sa vznášal Damoklov meč v podobe istej smrti prichádzajúcej do pár dní. Bolo nutné sa rozhodnúť a tentoraz správne.
Tenebrae sa teda vzpriamil a oprášil si plášť od prachu. Napravil kapucňu a meč. Neprehovoril ani jediného slova pretože celý čas jeho hlavou pulzovala neskutočná bolesť a mal mierne závrate. v tom však ešte začul Drevokocúrov hlas, preto sa k nemu aj otočil.
,, Urobím to, čo som mal spraviť keď táto misia začala. Vzdialiť sa od neho."
Prehovoril tichším hlasom, pretože cez tú bolesť to bolo trocha náročnejšie vyberať správne slová, ktoré chcel a zároveň kývol hlavou smerom k obrovi.
,, Radšej by som umrel v tlame draka než ako troska o šesť dní niekde ďalej. Neverím, že vystopuje ďalšie takéto vzácne stvorenie a už vôbec nie žeby bolo tak ľahko poraziteľné. S jeho šťastím by tak maximálne zabil aj toho ďalšieho. S ním už nikam nejdem... Zbohom."
Odvetil nakoniec a otočil sa späť do lesa odkiaľ aj prišiel. Nasmeroval si to priamo k táboru v ktorom sa mali pôvodne utáboriť a kde prespávali aj ostatné skupiny.
,, Na tejto výprave sú tisíce dobrodruhov, jeden z nich mi pomôcť musí."
Živil v sebe nádej až kým sa nevrátil do tábora a začal prehľadávať každý stan a navštevovať každú skupinku s rovnakou prosbou:
"Pomôžte, prosím."

Hizashi

Sledoval som ako Tenebrae mizne v diaľke a pri tom pohľade si pomyslel Posera, bojí sa draka ako keby to bolo neviem čo...
V tom som dostal nápad, tak skvelý nápad až to prekvapilo mňa samého. Ak stačí vypiť krv živého draka, potom mi stačí vypiť krv ktorú mám na meči. Dostala sa tam predsa keď mu presekol tlapu a jazyk, takže vtedy bol ešte nažive
Vytiahol som teda prázdnu flašku od alkoholu z batohu, odsekol jej vrh aby bola širšia a čepeľ meča vložil do fľašky. Meč bol celý od krvy takže zhruba za pol minúty som už mal viac ako pol flaše.
Vzal som flašku do rúk, zdvihol si ju pred oči a sledoval tu hustú červenú tekutinu v nej.
nevyzerá to až tak zle, pil som už horšie veci pomyslel som si a ledabolo kývol ramenami.
Zdvihol som teda flašu k ústam, nahlas zamrmlal "Tak nazdravie !" A na ex vypil celý obsah flaše. Chutilo to ako krv zo srnca, ale bola oveľa ostrejšia a pálčivejšia. Taktiež bola dosť horúca čo mi trocha vadilo. Prázdnu flašu som odhodil vedľa seba a modlil sa k bohom aby to vyšlo...

Ak padla 1-4, Krv je po expiračnej dobe, v opačnom prípade krv v sebe mala ešte nejaké protilátky... No či ich bolo dostatok sa zistí až za pár dní Wink

The member 'Krahulec' has done the following action : Dices roll

'Kocka osudu' : 1

» Tenebrae (Ifris)